Choď na obsah Choď na menu
 


Ako som začínal, alebo rybárske vábenie 

Moja rybárska púť začala asi v desiatich rokoch, keď sme s kamarátmi objavili dnes už neexistujúce zaplavené jamy po vyťaženej hline na mieste terajšieho sídliska Solinky - tzv. Hlinisko. Spočiatku nás lákali predovšetkým prepravné vozíky na vyťaženú hlinu, ktoré priam vyzývali k povozeniu, neskôr sme objavili život pod hladinou a s prvou lieskou, kolieskom vlasca a plavákom zo štupľa sme chytali vždy nenásytné ostrieže. Táto záľuba mi učarovala natoľko, že som sa prihlásil do krúžku mladého rybára MsO SRZ Žilina a po jeho absolvovaní a úspešnej skúške som sa stal plnohodnotným členom.

 Obrázok Nasledovala kúpa základného rybárskeho vybavenia, ktoré pozostávalo z vtedy jediného na trhu dostupného navijáku REX a malej dvojdielnej laminátovej udice. Od tohto momentu som každú svoju voľnú chvíľu trávil pri vode, či už na miestnych rybníkoch, Váhu, alebo obľúbenej Kysuci. Športovému rybolovu som načisto prepadol a venujem sa mu vyše tridsať rokov. Počas nich som pri vode zažil mnoho krásnych chvíľ, spoznal nových priateľov, počúval reč prírody a snažil sa jej porozumieť. Zlé jazyky tvrdia, že sa jedná o diagnózu, ale každý je "postihnutý" iným spôsobom a tento rozhodne nepovažujem za najhorší.

V súčasnosti sa rybári sektujú podľa preferovaného spôsobu rybolovu a zakladajú rôzne tímy. Ja osobne sa považujem za univerzálneho rybára a s výnimkou muškárenia, ktoré je bezpochyby v tomto športe kráľovská disciplína sa venujem klasickej kaprárine, feedru, plavačke i prívlači. S vekom prichádza aj hlbší záujem o prírodu ako takú a ako ma v minulosti tešilo pochváliť sa blížnym s pekným úlovkom na panvicu, dnes ma viac zohreje, keď zdolanému súperovi na vlasci poďakujem za zážitok a vrátim ho späť do jeho živla.